Postrehy jednej barmanky

Pre mňa osobne mala práca barmanky vždy auru úžasnosti. Určite je predsa niečo príťažlivé a neodolateľné na človeku, ktorý má moc nad toľkým alkoholom!

To si musím vyskúšať, povedala som si. A tak som napochodovala do nationu a postavila sa za barmanský pult.

Objasnenie: Nation (ak si myslíš, že vieš, ako sa to vyslovuje, check this) je študentský spolok, ktorý má pod palcom v podstate všetky študentské aktivity - bály, party, obedy, etc. - v Lunde (mimo tých školských, samozrejme). Je ich 13 a hoci každý o sebe tvrdí, že je výnimočný, všetky sú na jedno kopyto. V natione sa dá aj pracovať. Nie za peniaze, ale za luxusný food ticket a za tzv. tacksittning. O tom reč neskôr.

Takže, „práca“ barmanky ma obohatila o nasledovné poznatky:

1. It is not that fancy. Je síce pravda, že zvyčajne iba otváram pivo a k robeniu drinkov sa často nedostanem, ale naozaj nie je nič vznešené na utieraní pultu od soli (už vážne potrebujeme soľničku) a drankaní peňazí od podnapitých Švédov.
2. It is not that hot. Aspoň som teda nepostrehla žiadny zvýšený záujem o moju osobu a okrem občasného žmurkania, vyškerených tvárí a ledva zrozumiteľného you are a wonderful bartender! som sa žiadnych návrhov nedočkala. I keď kamoške sa to raz stalo...ale zase ja nemám blond vlasy a nevolám sa Johanna. 
3. It is very observational. Od nikadiaľ som sa toho nenaučila toľko o mladých Švédoch ako z tej vzdialenej (a bezpečnej) pozície za barom. Vlastne sa v mnohom nelíšia od Čechov a Slovákov, ktorí sú na party. Prídu už mierne podnapití, aby nemuseli veľa míňať v podniku. Najčastejšie si objednávajú pivo, lebo je najlacnejšie (už som sa naučila čítať z pier slová Budvar a Carlsberg), niektorí potom prejdú na pol deci (najviac ide stará dobrá Tequilla a Minttu). Všetci si, prirodzene, myslia, že tancujú neskonale sexi. Ale čo je najdôležitejšie, zistila som, kto spája všetkých Švédov. No predsa Håkan Hellström! Stačia prvé tóny jeho piesne a Švédi zabudnú na diskrétnu vzdialenosť či stráženie osobného priestoru. Všetci sa objímu, spievajú a tancujú v jednom kruhu, tečú im slzy a z úst vychádzajú dojímavé texty. Lovely, indeed.
4. It is fascinating. Veď som takmer jediný triezvy človek v miestnosti! A konečne som zažila uvoľnených a baviacich sa Severanov. Je to rarita!
5. IT IS FUN.

A keď sa o druhej rozsvietia svetlá (nechutne skoro) a hudba stíchne, čaro noci sa pominie. Je na tom niečo poetické. Priam popoluškovské. Všetci vidia veci v novom, pravom svetle. Páriky sa od seba odlepia a s prekvapeným výrazom na tvári zízajú na toho druhého. Ženy si rozpačito uhládzajú vlasy a šaty a upravujú make-up. A po prvotnom šoku sa všetci spotení a rozgajdaní odvlečú domov (kto ešte vládze, odpochoduje na eftersläpp/afterparty).

A ja? Ja schmatnem metlu a (nie, neodletím. To by bol veľmi hlúpy žart.) zametiem pod koberec všetky hriechy večera J

A na záver jeden veľmi švédsky dodatok.

Pravidlá, ktoré musí každý barman dodržiavať:

1.       Žiadny alkohol za barom. Takže nie, nikto ma ešte nepozval na panáka.

2.       Pol deci má iba 300 ml.

3.       Zákaz nalievať ľuďom, ktorí sú príliš opití. Fakt. Áno, ja viem, že na Slovensku ti to pivo nalejú do krku, ak ešte máš voľajaké drobné, ktoré si schopný trasúcimi sa rukami vysypať na pult. Not here, man. S týmto mám inak ale stále problém. Nikdy totiž neviem rozpoznať, kedy má človek dosť. Minule som sa opýtala jedného Araba, či náhodou už nemá dosť a on sa na mňa urazil, že ešte v tú noc nepil. A potom, som takmer naliala holke, ktorá mi na otázku, čo si želá, odpovedala: But I am from Dalarna (oblasť vo Švédsku), I hope it is OK. Toľko k môjmu odhadu.

4.       Be nice. (Sooooo hard.)

Poskáčte a pofňukajte si so Švédmi. SKÅL!