Toto bola jedna z mojich najčastejších otázok na mojich švédskych spolužiakov. A väčšina odpovedí sa pohybovala v rozpätí 26 - 28.
And you have just started your Master studies? How is it possible? (Vždy má trhá dodať, že na Slovensku sa od človeka v tomto veku očakáva, že už bude mať manžela, dve deti a úspešne rozbehnutú kariéru - nie že by to bolo zrealizovateľné, ale to očakávania zriedka bývajú.)
Well, you know, I took couple of years off in order to...
Hej, viem načo. Aby sa trochu rozhliadli po svete a zistili, o čom je život. Čo od nich čaká a čo oni na oplátku čakajú od neho.
V tomto článku by som rada predstavila veľmi častý vzorec života Mladého a Osvieteného Švédskeho Človeka (tzv. MOŠČ). V mnohých ohľadoch sa totiž líši od toho českého/slovenského.
Po prvé, hneď po skončení gymnasiet (čo je vo Švédsku všeobecný názov pre strednú školu) mošč obvykle usúdi, že ešte nenastal čas začať sa hneď vŕtať vo vysokoškolských knihách. A tak si radšej nájde prácu, čo-to zarobí a dúfa, že cestou vyňuchá niečo, čomu by sa mohol venovať celý život. Či už iného spriazneného mošč-a alebo kariéru, ktorá ho dokonca života bude obohacovať.
Zvláštnosťou (pre nás) v živote mošč-a je, že v určitom bode svojho života sa vyberie na nejaký dlhodobý pobyt do zahraničia a v duchu hesla "čím ďalej tým lepšie", nezakotví nikde v Európe. Práve naopak, najobľúbenejšia destinácia je Austrália, ale nájdu sa aj zástancovia Afriky či Južnej Ameriky. Zámerov pre túto cestu je mnoho:
a) spiritual journey/procrastination/I-desperately-need-to-figure-out-what-to-do-with-my-life
b) teplo a slnko (akokoľvek povrchné sa to môže zdať, ja tento zámer už teraz celkom chápem a neodsudzujem)
c) snaha vnútorne sa obohatiť (niekedy to obohatenie vskutku nie je finančné, ak ide napr. o dobrovoľnícku prácu)
d) jednoduchá túžba vypadnúť z domu a spoznať niečo iné ako rodičovskú obývačku
e) come on, people, it's Australia!!!
Takto pracovne a duchovne obohatený mošč má už zvyčajne akú-takú predstavu o svojich študijných a životných cieľoch a tak sa nedočkavo a hltavo vrhne do štúdia.
O to, z čoho bude žiť, sa starať nemusí. 98% študentov má študentské pôžičky, ktoré sú šialene výhodné - mesačne približne 8000SEK, pričom asi 2000SEK nemusia nikdy vrátiť - je to súčasť študentského grantu. Pôžičku si môžu vyberať po dobu 12 semestrov, bez úroku, so splatnosťou niekedy v budúcnosti. No neber to.
Taký bežný študent-mošč sa teda skutočne sústredí len na svoje školské povinnosti (ktorých je teda požehnane, o tom po tom) a na dôsledné - zdôrazňujem, dôsledné - plánovanie najbližšej piatkovej party (o podrobnom členení typickej švédskej party sa dozviete v ďalšom článku).
A teraz v skratke život Bežného Otupeného Slovenského (českého) Človeka (tzv. BOSČ). Hneď po skončení strednej školy sa vytrepe na vysokú (akúkoľvek) a naivne (či slepo) dúfa, že mu to zaručí žiarivú budúcnosť (alebo aspoň voľajakú). Keď sa jeho sny o vznešenom získavaní vedomostí po prvom semestri rozplynú, buď sa rozhodne zmeniť obor alebo sa horko-ťažko dopachtí k rodičmi vytúženému bakalárovi (nedajbože magistrovi).
A čo potom? To ani srnka netuší.
Za sebou má bosč 5 rokov štúdia, ktoré nič nepriniesli, jediná práca, ktorú kedy okúsil bola vykladanie tovaru v Tescu a vrchol jeho kulinárskeho umenia boli krvopotne roz...uvarené špagety s kečupom, ktoré do seba s patričnou dôstojnosťou nahádzal ukradnutým príborom z menzy.
Presne takto "sa produkujú" mladí neperspektívni ľudia s titulom, ktorí nielenže nemajú žiadne zanietenie pre svoj študijný obor, ale ani žiadne vedomosti, ktoré by vedeli využiť v praxi.
Ach jaj.
Na záver by som každopádne rada podotkla, že prípady MOŠČ-ov a BOSČ-ov nezahŕňajú celú populáciu. Na type vysokej školy predsa nezáleží (ja si svoju fildu nedám!). Jediné, na čo sa totiž dá spoľahnúť, sú naše individuálne schopnosti, nabrúsené lakte a jazyk a urputne naškrabaná asertivita.
Každopádne, tisíce možností životných ciest v modernej spoločnosti si vyžadujú tisíce hodín zvažovania, dedukcie, indukcie, negácie a v neposlednom rade zúfalstva. Čo sa týka mňa, ja by som pokojne uvítala niekoľkoročnú pauzu v mojich nekonečných študijných rokoch. Možno by ma osvietilo niekde na novozélandskej farme či v juhoamerickom pralese.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára