Confession of a cynical from-time-to-time misanthrope

Som cynička.

Ak by niekto potreboval definíciu, tu je jedna: mravne otupený, bezcitný, bezohľadný človek nápadne opovrhujúci kladnými ľudskými hodnotami, ušľachtilosťou, jemnosťou a taktom.

Hmmm. Trochu kruté. Skôr by som to formulovala tak, že mám niekedy pocit, akoby tieto kladné ľudské hodnoty zo spoločnosti vyprchávali. V praxi teda zvyčajne s opovrhnutím odfrkávam nad romantickými opletačkami vo filmoch (aj keď Pýcha a predsudok ma vždy dokáže rozfňukať) a prívlastkom „patetický“ či „nechutne sentimentálny“ poľahky onálepkujem bársaký (ne)umelecký prejav týkajúci sa ruží, mačiatok, srdiečok a pochybných vyznaní lásky.

Avšak, Vladimír Mináč raz napísal: „Vieme, že mladých i starých zjavných cynikov je zvyčajne ľahko prichytiť pri tajnom cite.“

A tak je to i so mnou. Jedného dňa som sa prichytila pri tom, ako ma Škandinávia rozcitlivela. Postupnou nedobrovoľnou introspekciou som zistila, že som sa bez pochýb a akéhokoľvek racionálneho dôvodu zamilovala (ako to už napokon s tou zamilovanosťou obvykle býva). Z tohto nečakaného a doposiaľ nepoznaného vzplanutia rozvinuli sa vo mne nasledujúce misconceptions (rozumej nejasné predstavy láskou poškvrnenej mysle):

1.  Škandinávia (najmä teda Švédsko) je dokonalá krajina     . 
2. Švédi sú uctievaniahodní polobohovia, ktorí sú geneticky predisponovaní na to, aby boli šťastní a bezchybní.
3. Aj keď sú Švédi nadradená rasa, ku všetkým sa správajú s priam altruistickým oduševnením a ich najväčšou záľubou je zachraňovať šteniatka a opatrovať ľudí v núdzi.
4.  Všetci švédski chlapi vo svojom voľnom čase čítajú, počúvajú kvalitnú hudbu, alebo sa inak intelektuálne obohacujú.
5. Pritom však tajne túžia po tom, aby ma mohli uniesť a odcválať so mnou na svojom majestátnom jednorožcovi do západu slnka.
6. Vo Švédsku buď sneží alebo je teplo, ale rozhodne pri tom vždy svieti slnko. 

A keďže sa vždy držím tohto hesla, tak som sa usilovala a usilovala, až som sa sem pred pol rokom dostala, hoci iba ako podradný erazmák. A moje cynické ja si začalo škodoradostne mädliť ruky, keď mi hlava postupne začala padať z oblakov rovno na chladnú a premočenú švédsku zem.

A aké máte predstavy o Škandinávii vy? Čítajte ďalej a možno sa vám tiež rozdrobia ako perníky po 16-hodinovom natriasaní sa v autobuse spoločnosti Bohemian lines.

Hej då!