Moje prvé dojmy zo Švédska

Prvá návšteva Švédska. (Ak patríte do skupiny ľudí posadnutých čímkoľvek švédskym/škandinávskym, určite cítite tú priam magickú atmosféru tej vety.) Moment, na ktorý som čakal väčšinu môjho života. Minimálne posledné tri roky. Moment, ktorého som sa popravde zároveň trochu obával. Čo ak to Švédsko vôbec nebude také dokonalé, aké si ho celý čas predstavujem? Žiadne sklamanie sa ale nekonalo. Švédsko je ešte oveľa lepšie!

Vlaky vo Švédsku sú úžasné. Fakt! Z mojej prvej cesty vlakom v tejto ďalekej krajine som mal popravde celkom strach. Vlakom necestujem takmer nikdy a správny lístok si neviem kúpiť ani v krajine, ktorej jazyk ovládam podstatne lepšie ako švédčinu. O mojej neschopnosti nastúpiť do správneho vlaku ani nehovorím. Dokonalá švédska organizácia absolútne všetkého ma ale pozitívne prekvapila. Pár vecí, ktoré sa oplatí vedieť:

• nech je železničná stanica akokoľvek veľká, nestratíte sa - k automatom na lístky a nástupištiam vás spoľahlivo privedú všadeprítomné značky,
• lístky na vlak si zakúpite v automatoch, takže sa nemusíte obávať kontaktu s akoukoľvek žijúcou entitou (čo minimálne ja veľmi oceňujem),
• spoliehať sa na to, že vlak bude aj tak meškať (čo by som zrejme urobil na Slovensku a v Česku), sa neoplatí - vlaky vo Švédsku odchádzajú vtedy, kedy majú (a keď náhodou nie, môžte sa zabávať vydesenými výrazmi tvárí dochvíľnych Švédov čakajúcich spolu s vami),
• vlaky vo Švédsku nie sú rozhodne zadarmo (ani keď ste slovenský študent) a za lístok zaplatíte podstatne viac ako v Česku (napríklad cesta z Malmö do Lundu trvajúca 10 minút vás vyjde na 48 švédskych korún / 143 korún českých / 5 eur).

Na očný kontakt s neznámymi ľuďmi na ulici/vo vlaku/kdekoľvek rovno zabudnite. Ak sa váš pohľad náhodou stretne s pohľadom iného človeka, ktorý by potencionálne mohol byť Švéd, čo najrýchlejšie sa pozrite inam. Alebo sa v duchu zabávajte na tom, ako to urobí ten druhý človek, ako ja. Švédi sa totiž starajú sami o seba. Pokojne budú šialene tancovať alebo hrať video hry iba v spodnom prádle rovno za oknom (zažité na vlastnej koži), pretože automaticky predpokladajú, že nikoho nezaujíma, čo sa za tým ich nezastretým oknom na prízemnom podlaží deje. To ale netušia o stredoeurópskych turistoch zvedavých úplne na všetko. Cha!


Aj napriek všetkému, čo som spomenul v poslednom odstavci, sú Švédi veľmi pohostinní a milí ľudia. Predavačka v obchode sa vám poďakuje za každý úkon, ktorý vykonáte ako-tak správne a celý čas sa na vás usmieva. Nikto nemá problém vám s čímkoľvek pomôcť a aspoň na pár minút sa tváriť, že ho váš problém skutočne zaujíma. Pre mňa najfascinujúcejším prejavom švédskej pohostinnosti sa ale stala káva, ktorú si každý návštevník kostola v centre Malmö môže vypiť. ZADARMO. Neklamem. Zadarmo sa rovnako môžete pozrieť do Domu umenia a do rôznych historických pamiatok.


Dáždnik vo Švédsku potrebovať nebudete, ani keď prší. Bude totiž úplne zbytočný, hlavne ak sa chystáte navštíviť oblasť Skåne, kde vám najprv silný vietor zlomí dáždnik a potom celý zmoknete. Myslím, že Švéda s dáždnikom som nevidel počas celého môjho pobytu v tejto krajine.


Vo Švédsku je mnoho vecí iných ako na Slovensku a v Česku, väčšinou sú tie veci ale iné práve tým, že fungujú. O to ťažšie sa vám z tejto krajiny bude odchádzať (aj keď ste v nej nestrávili veľmi dlhý čas).

Postrehy jednej barmanky

Pre mňa osobne mala práca barmanky vždy auru úžasnosti. Určite je predsa niečo príťažlivé a neodolateľné na človeku, ktorý má moc nad toľkým alkoholom!

To si musím vyskúšať, povedala som si. A tak som napochodovala do nationu a postavila sa za barmanský pult.

Objasnenie: Nation (ak si myslíš, že vieš, ako sa to vyslovuje, check this) je študentský spolok, ktorý má pod palcom v podstate všetky študentské aktivity - bály, party, obedy, etc. - v Lunde (mimo tých školských, samozrejme). Je ich 13 a hoci každý o sebe tvrdí, že je výnimočný, všetky sú na jedno kopyto. V natione sa dá aj pracovať. Nie za peniaze, ale za luxusný food ticket a za tzv. tacksittning. O tom reč neskôr.

Takže, „práca“ barmanky ma obohatila o nasledovné poznatky:

1. It is not that fancy. Je síce pravda, že zvyčajne iba otváram pivo a k robeniu drinkov sa často nedostanem, ale naozaj nie je nič vznešené na utieraní pultu od soli (už vážne potrebujeme soľničku) a drankaní peňazí od podnapitých Švédov.
2. It is not that hot. Aspoň som teda nepostrehla žiadny zvýšený záujem o moju osobu a okrem občasného žmurkania, vyškerených tvárí a ledva zrozumiteľného you are a wonderful bartender! som sa žiadnych návrhov nedočkala. I keď kamoške sa to raz stalo...ale zase ja nemám blond vlasy a nevolám sa Johanna. 
3. It is very observational. Od nikadiaľ som sa toho nenaučila toľko o mladých Švédoch ako z tej vzdialenej (a bezpečnej) pozície za barom. Vlastne sa v mnohom nelíšia od Čechov a Slovákov, ktorí sú na party. Prídu už mierne podnapití, aby nemuseli veľa míňať v podniku. Najčastejšie si objednávajú pivo, lebo je najlacnejšie (už som sa naučila čítať z pier slová Budvar a Carlsberg), niektorí potom prejdú na pol deci (najviac ide stará dobrá Tequilla a Minttu). Všetci si, prirodzene, myslia, že tancujú neskonale sexi. Ale čo je najdôležitejšie, zistila som, kto spája všetkých Švédov. No predsa Håkan Hellström! Stačia prvé tóny jeho piesne a Švédi zabudnú na diskrétnu vzdialenosť či stráženie osobného priestoru. Všetci sa objímu, spievajú a tancujú v jednom kruhu, tečú im slzy a z úst vychádzajú dojímavé texty. Lovely, indeed.
4. It is fascinating. Veď som takmer jediný triezvy človek v miestnosti! A konečne som zažila uvoľnených a baviacich sa Severanov. Je to rarita!
5. IT IS FUN.

A keď sa o druhej rozsvietia svetlá (nechutne skoro) a hudba stíchne, čaro noci sa pominie. Je na tom niečo poetické. Priam popoluškovské. Všetci vidia veci v novom, pravom svetle. Páriky sa od seba odlepia a s prekvapeným výrazom na tvári zízajú na toho druhého. Ženy si rozpačito uhládzajú vlasy a šaty a upravujú make-up. A po prvotnom šoku sa všetci spotení a rozgajdaní odvlečú domov (kto ešte vládze, odpochoduje na eftersläpp/afterparty).

A ja? Ja schmatnem metlu a (nie, neodletím. To by bol veľmi hlúpy žart.) zametiem pod koberec všetky hriechy večera J

A na záver jeden veľmi švédsky dodatok.

Pravidlá, ktoré musí každý barman dodržiavať:

1.       Žiadny alkohol za barom. Takže nie, nikto ma ešte nepozval na panáka.

2.       Pol deci má iba 300 ml.

3.       Zákaz nalievať ľuďom, ktorí sú príliš opití. Fakt. Áno, ja viem, že na Slovensku ti to pivo nalejú do krku, ak ešte máš voľajaké drobné, ktoré si schopný trasúcimi sa rukami vysypať na pult. Not here, man. S týmto mám inak ale stále problém. Nikdy totiž neviem rozpoznať, kedy má človek dosť. Minule som sa opýtala jedného Araba, či náhodou už nemá dosť a on sa na mňa urazil, že ešte v tú noc nepil. A potom, som takmer naliala holke, ktorá mi na otázku, čo si želá, odpovedala: But I am from Dalarna (oblasť vo Švédsku), I hope it is OK. Toľko k môjmu odhadu.

4.       Be nice. (Sooooo hard.)

Poskáčte a pofňukajte si so Švédmi. SKÅL!

O MOŠČoch a BOSČoch

I'm sorry, but how old are you?

Toto bola jedna z mojich najčastejších otázok na mojich švédskych spolužiakov. A väčšina odpovedí sa pohybovala v rozpätí 26 - 28.

And you have just started your Master studies? How is it possible? (Vždy má trhá dodať, že na Slovensku sa od človeka v tomto veku očakáva, že už bude mať manžela, dve deti a úspešne rozbehnutú kariéru - nie že by to bolo zrealizovateľné, ale to očakávania zriedka bývajú.)

Well, you know, I took couple of years off in order to...

Hej, viem načo. Aby sa trochu rozhliadli po svete a zistili, o čom je život. Čo od nich čaká a čo oni na oplátku čakajú od neho.

V tomto článku by som rada predstavila veľmi častý vzorec života Mladého a Osvieteného Švédskeho Človeka (tzv. MOŠČ). V mnohých ohľadoch sa totiž líši od toho českého/slovenského.

Po prvé, hneď po skončení gymnasiet (čo je vo Švédsku všeobecný názov pre strednú školu) mošč obvykle usúdi, že ešte nenastal čas začať sa hneď vŕtať vo vysokoškolských knihách. A tak si radšej nájde prácu, čo-to zarobí a dúfa, že cestou vyňuchá niečo, čomu by sa mohol venovať celý život. Či už iného spriazneného mošč-a alebo kariéru, ktorá ho dokonca života bude obohacovať.

Zvláštnosťou (pre nás) v živote mošč-a je, že v určitom bode svojho života sa vyberie na nejaký dlhodobý pobyt do zahraničia a v duchu hesla "čím ďalej tým lepšie", nezakotví nikde v Európe. Práve naopak, najobľúbenejšia destinácia je Austrália, ale nájdu sa aj zástancovia Afriky či Južnej Ameriky. Zámerov pre túto cestu je mnoho:

a) spiritual journey/procrastination/I-desperately-need-to-figure-out-what-to-do-with-my-life
b) teplo a slnko (akokoľvek povrchné sa to môže zdať, ja tento zámer už teraz celkom chápem a neodsudzujem)
c) snaha vnútorne sa obohatiť (niekedy to obohatenie vskutku nie je finančné, ak ide napr. o dobrovoľnícku prácu)
d) jednoduchá túžba vypadnúť z domu a spoznať niečo iné ako rodičovskú obývačku
e) come on, people, it's Australia!!!

Takto pracovne a duchovne obohatený mošč má už zvyčajne akú-takú predstavu o svojich študijných a životných cieľoch a tak sa nedočkavo a hltavo vrhne do štúdia.

O to, z čoho bude žiť, sa starať nemusí. 98% študentov má študentské pôžičky, ktoré sú šialene výhodné - mesačne približne 8000SEK, pričom asi 2000SEK nemusia nikdy vrátiť - je to súčasť študentského grantu. Pôžičku si môžu vyberať po dobu 12 semestrov, bez úroku, so splatnosťou niekedy v budúcnosti. No neber to.

Taký bežný študent-mošč sa teda skutočne sústredí len na svoje školské povinnosti (ktorých je teda požehnane, o tom po tom) a na dôsledné - zdôrazňujem, dôsledné - plánovanie najbližšej piatkovej party (o podrobnom členení typickej švédskej party sa dozviete v ďalšom článku).

A teraz v skratke život Bežného Otupeného Slovenského (českého) Človeka (tzv. BOSČ). Hneď po skončení strednej školy sa vytrepe na vysokú (akúkoľvek) a naivne (či slepo) dúfa, že mu to zaručí žiarivú budúcnosť (alebo aspoň voľajakú). Keď sa jeho sny o vznešenom získavaní vedomostí po prvom semestri rozplynú, buď sa rozhodne zmeniť obor alebo sa horko-ťažko dopachtí k rodičmi vytúženému bakalárovi (nedajbože magistrovi).
A čo potom? To ani srnka netuší.
Za sebou má bosč 5 rokov štúdia, ktoré nič nepriniesli, jediná práca, ktorú kedy okúsil bola vykladanie tovaru v Tescu a vrchol jeho kulinárskeho umenia boli krvopotne roz...uvarené špagety s kečupom, ktoré do seba s patričnou dôstojnosťou nahádzal ukradnutým príborom z menzy.
Presne takto "sa produkujú" mladí neperspektívni ľudia s titulom, ktorí nielenže nemajú žiadne zanietenie pre svoj študijný obor, ale ani žiadne vedomosti, ktoré by vedeli využiť v praxi.

Ach jaj.

Na záver by som každopádne rada podotkla, že prípady MOŠČ-ov a BOSČ-ov nezahŕňajú celú populáciu. Na type vysokej školy predsa nezáleží (ja si svoju fildu nedám!). Jediné, na čo sa totiž dá spoľahnúť, sú naše individuálne schopnosti, nabrúsené lakte a jazyk a urputne naškrabaná asertivita.

Každopádne, tisíce možností životných ciest v modernej spoločnosti si vyžadujú tisíce hodín zvažovania, dedukcie, indukcie, negácie a v neposlednom rade zúfalstva. Čo sa týka mňa, ja by som pokojne uvítala niekoľkoročnú pauzu v mojich nekonečných študijných rokoch. Možno by ma osvietilo niekde na novozélandskej farme či v juhoamerickom pralese.

Je Švédsko naozaj také drahé?

Švédsko je drahé. Návšteva Švédska je nereálny sen, na ktorý si nikdy nenašetrím peniaze. Ak sa náhodou do Švédska dostanem, nebudem si môcť dovoliť kúpiť ani najzákladnejšie potraviny. Pretože budú drahé. A žiť vo Švédsku? Pfff, nie som milionár!

Toto je jeden z najčastejších predsudkov, ktorý od návštevy Švédska odrádza mnohých ľudí. Švédsko je globálne považované za krajinu, ktorej návšteva vás bude stáť celý majetok. Cena života vo Švédsku je tiež považovaná za veľmi vysokú. Dovoľte mi vysvetliť vám, prečo to vôbec nie je pravda. 

Hneď na úvod úprimné priznanie - presne to isté som si myslel aj ja. Pred prvou (a zatiaľ aj poslednou) návštevou Švédska som rodičov preventívne pripravil na to, že im možno v strede noci zavolám úplne zúfalý a úplne bez peňazí, pretože som všetky úspory minul v priebehu prvých dvoch hodín strávených v tejto škandinávskej zemi. Žiadny telefonát sa ale neuskutočnil.

Numbeo, globálna databáza ohlásených spotrebiteľských cien, nedávno zverejnila štúdiu, v ktorej odhaľuje, koľko skutočne stojí život v 119 krajinách sveta. Táto štúdia vychádza z toho, koľko v jednotlivých krajinách stoja potraviny, jedlo v reštaurácii, či prenájom bytu. Podľa tejto štúdie život vo Švédsku až taký drahý nie je. Žije sa tam lacnejšie ako napríklad vo Francúzsku, Veľkej Británii, Austrálii, dokonca viac za životné náklady ako vo Švédsku zaplatíte aj vo Venezuele.

Zábavná úloha na zamyslenie:

Koľko Slovákov alebo Čechov z vášho okolia odišlo za prácou / lepším životom do Anglicka? Alebo do Austrálie? Stavím sa, že ich bolo viac ako tých, ktorí odišli žiť do Švédska.

A ako sú na tom ostatné škandinávske krajiny? Život v Dánsku, Fínsku, Nórsku aj na Islande vás bude stáť viac ako život vo Švédsku. Švédsko je teda najlacnejšou škandinávskou krajinou. 

Švédsko teda nie je ani zďaleka také drahé, za aké ho ľudia zvyknú považovať. Slováci a Česi, zvyknutí dovolenkovať v Chorvátsku (ktoré je mimochodom podľa databázy Numbeo tiež drahšie ako Slovensko a Česko), budú zrejme Švédsko stále považovať za zbytočný luxus. Z vlastnej skúsenosti som sa ale naučil jednu dôležitú vec - veci, ktoré sú vo Švédsku drahšie ako u nás. rozhodne zodpovedajú svojej cene. 

Tak čo, nevymeníte preplnenú chorvátsku pláž počas najbližšieho leta radšej za Švédsko? 

Zaručené základy

Ani by som sa neunúvala, ale keď sa ma po 113546.krát niekto opýtal tú istú otázku, povedala som si, že sa predsa len skúsim poprehrýzať sa základnými faktami o Švédsku. A aby ste si nemysleli, že si vymýšľam, tu je zopár zásadných otázok (alebo zaručených rozumov), ktoré sa konštante objavovali v rozhovoroch na tému "odchádzam na rok do Švédska":

1. To je na severe, že?
2. Je tam nejaký časový posun?
3. Ale veď tam je celý rok príšerná zima!
4. A tam sa hovorí ššš...švééé...dsky? To je ako fínčina, nie?
5. A kam letíš? Do Kodane? No počkaj...ale veď to je v Dánsku!
6. Majú tam v každom meste IKEA-u?
7. Švédsko? No super, tak tam môžeš platiť eurom!

http://replygif.net/615

Zapeklitá geografia

Tak pekne poporiadku. Švédsko leží v severnej Európe a spolu s Nórskom šťastne obýva Škandinávsky polostrov. V najužšom slova zmysle sa teda pod názvom Škándinávia potmehúdsky ukrývajú iba tieto dve krajiny. Avšak vzhľadom na socio-kultúrnu a historickú (s výnimkou Fínska aj lingvistickú) blízkosť sa ako Škandinávia označujú aj Dánsko, Island, Faery a pre mnohých čierna ovca severu, na ktorú sa často zabúda, už vyššie spomenuté Fínsko.  Keďže Slovensko, Česko a Švédsko ležia v rovnakom časovom pásme, žiadny časový posun sa nekoná.

Švédsko je v Európskej únii (na rozdiel od Nórska), avšak nie je v eurozóne, preto sa tu aj naďalej platí švédskymi korunami. V praxi však najčastejšie využijete svoju kreditku. Je to aj najpohodlnejšie, nakoľko zohnať na Slovensku švédsku korunu je hotové umenie. Odskúšané.

Lund (miesto môjho pobytu odhalené)

Lund sa nachádza na najjužnejšom juhu Švédska. Takže áno, je to bližšie do Kodane (hlavné mesto Dánska. Just makin' sure...) ako do Stockholmu (čo je zase hlavné mesto Švédska). Niekedy je to skrátka bližšie do mesta v cudzej krajine ako v tvojej vlastnej. Deal with it. 

A keďže všetkým vŕta v hlave počasie, objasňujem: Lund je v podstate prímorské mesto, zimy sú teda mierne (maximálne -1), upršané a nechutne vlhké. Takže keď som podotkla, že na Slovensku mávame aj -15, všetci si išli oči vyočiť. Záver: nie v celom Švédsku je konštantná zima. A na moje vlastné sklamanie tu ani nesvieti permanentne slnko. Hah. Not even close.  

Záhadná lingvistika (alebo tiež neuveriteľné pútavé jazykové okienko)

Germánske jazyky sa delia na severogermánske, západogermánske a východogermánske (ktoré už nemajú žiadnych žijúcich native speakers...http://replygif.net/1002). Západogermánske sú angličtina, fríština, afrikánčina, holandčina a nemčina - tá sa švédčine v mnohom podobá, preto sa všetkým tým zástupom nemeckých študentov hrnúcich sa do Švédska tak ľahko učí po švédsky. Little bastards. Ešte raz začujem vetu: Yeah, I knew that. It is almost the same in German a budem kričať.

K veci.

Švédčina patrí spolu s nórčinou, dánčinou, islandčinou a faerčinou (yep, that exists) medzi severogermánske jazyky. Vďaka už spomínanej temnej spoločnej minulosti a geografickej proximite si najmä Švédi, Nóri a Dáni relatívne dobre rozumejú. Relatívne...minimálne v písomnej podobe sú tieto jazyky veľmi podobné. Dánčina a Nórčina sú až na pár výnimiek v podstate totžné, nakoľko Nórsko bolo až do roku 1814 súčasťou Dánska (usch, too much history. Sorry about that.). Rozpoznáte ich na základe týchto grafémov: 

Švédčina je trochu menej exotická. Škoda.

So zvukovou podobou je to trochu komplikovanejšie. Dánčina prešla zložitými výslovnostnými zmenami (zabudnite na štúrovské píš ako počuješ), a preto...no, skrátka Dánom rozumie málokto. Niekedy mám pocit, že s dánčinou a švédčinou je to trochu ako so slovenčinou a češtinou: čím mladšia generácia, tým horšia kvalita porozumenia. Vraj je to preto, že sa tí mladí už len na MTV dívajú. Ktovie. 

A aby som nezabudla (ako sa to mnohým stáva), fínčina je niekde úplne inde. Patrí k ugrofínskym jazykom (ako maďarčina a estónčina, od vzájomného porozumenia však majú na míle ďaleko), čo je jeden z dôvodov, prečo si Švédi z Fínov často uťahujú. Že sú, chudáci, od veci. 

Posledný fun fact: IKEA NIE JE ZA KAŽDÝM ROHOM. V Lunde ju napríklad nemáme. And yes, I can live with that.

Povrchová analýza najzákladnejších omylov o Švédsku bola práve ukončená.

Vi ses...nej. Vi hörs...NEJ. Vi skrivs snart! (Teda, ja píšem a vy čítate.)

P.S.: Ak budete mať neodkladnú chuť prokrastinovať, ale všetky videá so zvieratkami ste už videli.

Confession of a cynical from-time-to-time misanthrope

Som cynička.

Ak by niekto potreboval definíciu, tu je jedna: mravne otupený, bezcitný, bezohľadný človek nápadne opovrhujúci kladnými ľudskými hodnotami, ušľachtilosťou, jemnosťou a taktom.

Hmmm. Trochu kruté. Skôr by som to formulovala tak, že mám niekedy pocit, akoby tieto kladné ľudské hodnoty zo spoločnosti vyprchávali. V praxi teda zvyčajne s opovrhnutím odfrkávam nad romantickými opletačkami vo filmoch (aj keď Pýcha a predsudok ma vždy dokáže rozfňukať) a prívlastkom „patetický“ či „nechutne sentimentálny“ poľahky onálepkujem bársaký (ne)umelecký prejav týkajúci sa ruží, mačiatok, srdiečok a pochybných vyznaní lásky.

Avšak, Vladimír Mináč raz napísal: „Vieme, že mladých i starých zjavných cynikov je zvyčajne ľahko prichytiť pri tajnom cite.“

A tak je to i so mnou. Jedného dňa som sa prichytila pri tom, ako ma Škandinávia rozcitlivela. Postupnou nedobrovoľnou introspekciou som zistila, že som sa bez pochýb a akéhokoľvek racionálneho dôvodu zamilovala (ako to už napokon s tou zamilovanosťou obvykle býva). Z tohto nečakaného a doposiaľ nepoznaného vzplanutia rozvinuli sa vo mne nasledujúce misconceptions (rozumej nejasné predstavy láskou poškvrnenej mysle):

1.  Škandinávia (najmä teda Švédsko) je dokonalá krajina     . 
2. Švédi sú uctievaniahodní polobohovia, ktorí sú geneticky predisponovaní na to, aby boli šťastní a bezchybní.
3. Aj keď sú Švédi nadradená rasa, ku všetkým sa správajú s priam altruistickým oduševnením a ich najväčšou záľubou je zachraňovať šteniatka a opatrovať ľudí v núdzi.
4.  Všetci švédski chlapi vo svojom voľnom čase čítajú, počúvajú kvalitnú hudbu, alebo sa inak intelektuálne obohacujú.
5. Pritom však tajne túžia po tom, aby ma mohli uniesť a odcválať so mnou na svojom majestátnom jednorožcovi do západu slnka.
6. Vo Švédsku buď sneží alebo je teplo, ale rozhodne pri tom vždy svieti slnko. 

A keďže sa vždy držím tohto hesla, tak som sa usilovala a usilovala, až som sa sem pred pol rokom dostala, hoci iba ako podradný erazmák. A moje cynické ja si začalo škodoradostne mädliť ruky, keď mi hlava postupne začala padať z oblakov rovno na chladnú a premočenú švédsku zem.

A aké máte predstavy o Škandinávii vy? Čítajte ďalej a možno sa vám tiež rozdrobia ako perníky po 16-hodinovom natriasaní sa v autobuse spoločnosti Bohemian lines.

Hej då!